Zrkadlenie

Blog o mojom životnom štýle

Category Archives: Film a divadlo

Dustin Hoffman má dnes 75 rokov

Prvý film, ktorý som s ním videla, bol Motýľ. Keď prišiel do našich kín, mala som krátko po maturite, čiže devätnásť rokov a vtedy som ešte,  na rozdiel od súčasnosti, do kina chodila. On mal vtedy už dvakrát toľko a za sebou mal niekoľko filmových rolí. Práve dnes dovŕšil 75. rok svojho veku. Dustin Hoffman. Čítať viac z tohto článku

Reklamy

Od špenátovo-syrovej omáčky až k Pelíškam

Včera som pripravila k večeri špagety so špenátovo-syrovou omáčkou. Priznám sa, ani pre mňa to nie je jedlo, ktoré patrí medzi obľúbené, no niekedy som s fantáziou, čo uvariť, v koncoch. Zo 400 gramového balíčka špagiet, ktorý som uvarila celý, sa minulo len málo a zostala samozrejme aj omáčka. Dala som sa preto do googlenia, k  čomu  by som tú zostávajúcu omáčku mohla použiť. Jedným z jedál, ktoré som našla, boli aj noky. Ďalej som sa už hľadaniu jedla nevenovala, pretože s nokami sa mi  pripomenul film Pelíšky a samozrejme jedna z jeho známych scén, kde sú noky hlavnou témou dialógu. Čítať viac z tohto článku

Zimná búrka

Hoci je dnes len 15. februára, vonku je bláznivé aprílové počasie. Po dlhom čase je deň, kedy teplota vystúpila nad nulu. Práve teraz sú dva stupne a svieti slnko. Len pred necelými dvomi hodinami to však bolo celkom ináč.

Čítať viac z tohto článku

V sobotu bude premiéra

 

DSCN9405

Činohra SND pripravuje na sobotu 20. februára premiéru Goldoniho hry Vejár. Občas sa mi naskytne príležitosť, že si môžem ísť pozrieť pripravovanú hru skôr, ako je odpremiérovaná. Aj dnes som bola na generálke, ktorá bola určená novinárom.

Najprv niekoľko informácií o hre, ktoré sa môžete dočítať na webovej stránke SND:

„Klasická komédia, v ktorej zistíte, že aj vejár môže spôsobiť poriadne veľký vietor .. vitálna zápletková komédia Vejár, osnovaná na jednoduchom princípe: lacný vejár postupne mení svojich majiteľov a majiteľky a spôsobuje tak nečakané zmätky, komplikácie, žiarlivosti a „trapasy“. Vďaka tomu získavame prehľad o veľmi pestrej spoločnosti a ešte pestrejších vzájomných vzťahoch, aké dôverne poznáme z vlastnej skúsenosti. Napriek tomu, že hra mala premiéru v Benátkach už v roku 1765, ešte stále spĺňa predstavy Goldoniho, ktorý chcel, ako vravel, „zapôsobiť na ľudské duše, vzbudiť údiv alebo smiech a vyvolať u divákov rozkošné šteklenie“.

Až na pár výnimiek, v hre sú obsadení všetko herci, ktorých vídame denne na telelevíznych obrazovkách prostredníctvom seriálov, ktoré naše súkromné televízie vysielajú. No nech, veď naša krajina je malá, hercov asi až tak veľa nemáme. Ako sa pomaly začal odvíjať príbeh, spomenula som si na inú Goldoniho komédiu, ktorú som videla pred niekoľkými rokmi a z ktorej mi v pamäti utkvela hlavne jačiaca herečka z nedávnej reklamy mobilného operátora, ktorá miluje svojho partnera a jej partner zase miluje ju. (Dnes to už všetko nie je pravda.) To isté sa deje aj tu. Režisér si asi myslel, že je hra málo komediálna, tak viedol hercov k tomu, aby ju urobili ešte komickejšou. Na mňa to pôsobilo dosť lacno, neviem, možno sa to bude iným divákom páčiť. Dúfam len, že nebudú počas prestávok odchádzať domov z divadla, ako som to zažila na poslednej návšteve činohry SND. Počula som, že túto hru už činohra kedysi dávnejšie naštudovala a že s ňou mala úspech. Buď som ja dnes nebola v tej správnej konštelácii, alebo je to nové naštudovanie naozaj tak slabé, alebo som ja veľmi náročný divák. No veď uvidíme, ako dlho sa hra udrží v repertoári. Rozmýšľala som celý čas o tom, čo vlastne táto hra dá divákovi. Okrem pár myšlienok, ktoré sú aktuálne stále, nepovie dnešnému človekovi nič. Myslím si, že je napísaných mnoho súčasných diel, so súčasnými problémami a súčasnými zápletkami, ktoré by som si určite pozrela radšej, ako príbeh s vejárom z 18. storočia. Iritoval ma spôsob hry, pripadalo mi to miestami až infantilné. Herci jačali, pišťali, predviedli krokové a hudobné kreácie, ktoré mi do tohto príbehu vôbec nesedeli.

Možno sa v budúcnosti aj vy dostanete na túto hru. Dúfam, že vy z nej budete mať krajší zážitok, než aký som dnes mala ja.

DSCN9473

Ako som strávila uplynulé dni

Dnes je posledný deň februára, dva mesiace tohto roku ubehli veľmi rýchlo. Vrcholí zima, obdobie, ktoré veľmi neobľubujem. Pekných slnečných dní býva málo a keď aj sú, nemám veľkú možnosť si ich veľmi užiť, lebo dni sú ešte krátke a v podstate celé ich prežijem v práci. V tomto období navštevujem častejšie kultúrne predstavenia, ktoré zase viac zanedbávam v období, kedy je už teplejšie, kedy sú dni dlhšie a ja sa ich snažím využiť pobytom  v prírode.

Za posledných 14 dní som navštívila tri rôzne podujatia. O návšteve kina som tu už písala. Teraz by som chcela povedať pár slov k ďalším dvom predstaveniam.

Už niekoľko rokov som chcela vidieť operu Giuseppe Verdiho Aida. Dlho sa mi nedarilo kúpiť OLYMPUS DIGITAL CAMERA

lístky na toto predstavenie.  Tentoraz som si už dva mesiace vopred vyhliadla termín a veľmi som sa na predstavenie tešila.  Bolo na čo.
Táto inscenácia opery je úžasná. Nádherná scéna, perfektné výkony spevákov sólistov, ale aj zboru. Nemôžem nespomenúť aj tanečné choreografie, ktoré obohacujú toto dielo. Pre mňa to bol zážitok, ktorý ma nabil na nejaký čas kladnou energiou a  pocitom  radosti.

 

 Toto už nemôžem tvrdiť po vzhliadnutí včerajšieho predstavenia činohry SND, Leonce a Lena. Podmanivo hravý a vzdušný príbeh lásky nóbl milencov, ktorých prekvapí obyčajný šťastný koniec – toto som si mohla prečítať o hre v programe divadla.  Rozpačité boli prvé minúty tejto hry, rozpačitosť zostala vo mne až do konca prvej časti.  Keď spadla opona za prvou časťou, poznamenala som, že som zvedavá, koľko ľudí sa po prestávke vráti do hľadiska. Nemýlila som sa, lebo niektorí namiesto návštevy toaliet alebo bufetov zamierili  k šatniam.
Leonce_blog Na začiatku druhej časti zostalo hľadisko preriedené, ale na scéne sa to trošku oživilo výstupmi ženských postáv.
Hru som chcela vidieť do konca, pretože som bola zvedavá, ako  skončí. Nedokázala by som odísť z predstavenia skôr už len z úcty k hercom, ktorí túto hru naštudovali. Veď zapamätať si toľko absurdných textov je podľa mňa nad ľudské siy. Hlavná postava – princ Leon – ktorého hral Ľuboš Kostelný – ich mal neúrekom.  V hre sú obsadení ďalší dobrí herci, ako je Robert Roth, Emil Horváth,František Kovár, Diana Mórová, Zuzana Fialová, krátku epizódu zahrala aj Gabriela Dzuríková a ešte mnoho ďalších.  Hra je vraj určená hlavne mladým divákom. Asi preto treba brať môj postreh s rezervou. Mladým divákom som bola už dávnejšie, nepochopila som možno autora, ale hlavne nie režiséra.  Nechce sa mi veriť, že túto hru napísal nemecký dramatik Georg Büchner  pred viac ako 150-mi rokmi. klanacka_blog

Podľa mňa by sa táto hra  skôr hodila do repertoára niektorého alternatívneho divadla, na dosky SND  mi akosi nepasuje.

Fotografie scéna z Aidy a Leonce a Leona sú z webovej stránky SND

 

POKOJ V DUŠI

Dnes som sa aj ja zaradila medzi tisícky divákov, ktorí si doteraz pozreli nový slovenský film režiséra  Vladimíra Balka a scenáristu Jiřího  Křižana  POKOJ V DUŠI.

Po piatich rokoch strávených vo väzení, sa vracia hlavný hrdina Tóno za sprievodu svojich dvoch kamarátov do rodnej dediny Čierny Hron. Títo dvaja kamaráti sa mu snažia pomôcť vrátiť sa do normálneho života. Doma nachádza ženu, s ktorou sa za roky vo väzení odcudzili a má tam aj päťročného syna, o ktorom vie, že to jeho syn nie je. Pokúša si nájsť prácu, no nedarí sa mu. Nakoniec sa zamestná na železnici, kde robí pomocného robotníka. Jeho najlepší kamarát, miestny podnikateľ Štefan, na ktorého Tóno nedá dopustiť, ho len krátko po prepustení z väzenia nahovára na ďalší nečistý kšeft. Keďže Tóno jeho návrh na spoluprácu odmieta, tento si myslí, že ho prinúti tým, keď bude pýtať  od neho peniaze za dom, ktorý mu postavil počas jeho pobytu vo väzení….

Podľa mňa je to kvalitný a náročný film, ktorý prinúti diváka zamyslieť sa nad tým, ako sa u nás žije. Možno pôsobí chvíľami až depresívne, no bohužiaľ, taká je skutočnosť. Hlavný hrdina  chcel začať po príchode z väzenia nový život, no spoločnosť mu to neumožnila. Je to silný príbeh odohrávajúci sa na pozadí drsnej scenérie hôr, v ktorom si  zahrali Attila Mokos, Roman Luknár, Helena Krajčiová, Jan Vondráček a Robert Wickiewicz. Vo vedľajších postavách sa objavili aj Jaromír Hanzlík, Juraj Nvota,  Ľubomír Paulovič či Ľubo Roman.  No a na záver počas titulkov odznela pieseň Jany Kirschner s rovnakým názvom ako film.

pokoj-v-dusi-blog

 

ZBOHOM MIŠKO!

docko Vo veku 66 rokov zomrel dnes predpoludním vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v bratislavskom Ružinove herec

 

Michal Dočolomanský

Podľahol zákernej rakovine pľúc, s ktorou bojoval od januára.. Počas svojej hereckej kariéry stvárnil množstvo úžasných úloh, v povedomí ľudí zostane nezabudnuteľným Jánošíkom z muzikálu Na skle maľované. Bol to výborný herec, bude nám za ním smutno.

-Miško, naposledy som ťa videla v divadelnej hre Chrobák v hlave začiatkom januára. Mala som ťa ako herca veľmi rada. Česť tvojej pamiatke!-

 

 

„Dirty Dancing“

       

September 2005. Priamo
z New Yorku priletel na odovzdávanie cien TOM 2005 PATRICK SWAYZE. Rýchlo
sa naučil aj prvé slovenské slovo: Ahoj!

 Swayze privítal novinárov na tlačovke slovami: „Som rád, že
som na Slovensku, s manželkou Lisou sme sem už dávnejšie plánovali prísť.“
Na dvojdňovú návštevu si k nám však odskočil iba Patrick. „Mám teraz veľa
práce, pripravujem single, ďalšie filmy, pracujem s Bonom Voxom
i Stingom na ekologických projektoch. Takže pobyt u vás beriem ako
dovolenku.“

 Hriešny tanec

Film Hriešny tanec (Dirty Dancing) z roku 1987 znamenal prelom
v kariére Patricka Swayzeho. Hoci sa v tínedžerskom veku točil aj
okolo atletiky a futbalu, zranenie kolena ho nakoniec pripútalo
k tancu. V tanečnom štúdiu svojej matky Patsy si dokonca našiel aj
životnú partnerku – manželku Lisu Niemi. „Lisa chodila k mojej matke na
hodiny tanca. Vídali sme sa dosť často, ale nerozumeli sme si, až kým sme spolu
nezačali tancovať a nepristáli na dlážke – Lisa dolu, ja na nej,“ opisuje
Patrick začiatok vzťahu, v ktorom prekonali aj jeho opilecké orgie
a šialené jazdy na motorke. Vzali sa v roku 1975 a vyrazili na
Broadway. Swayze nakrúcal filmy i seriály, hral v muzikáloch, ale
svetovú slávu mu priniesla až úloha Johnyho v Hriešnom tanci. Scénu, keď
Johny trénuje s Baby (Jennifer Gray) zdvíhacie figúry v jazere,
považujú americkí diváci za najromantickejšiu zo všetkých scén. „Ten film so
mnou cestuje všade. Baby mi naň nedovolia zabudnúť. Pravda je, že už štvrtá
generácia dievčat na ňom vyrástla,“ hovorí Swayze.

Fanúšikovia hollywoodskeho herca Patricka Swayzeho by sa mali pripraviť na
najhoršie. Podľa tlače  umiera herec na zhubný
nádor slinivky. Patrick strávil posledný mesiac dochádzaním do prestížneho
centra na výskum a liečbu rakoviny pri Standford University v Palo Alto.
Nastúpil tam na radikálnu najnovšiu chemoterapiu

Správa o chorobe rozosmutnila aj Jennifer Grey (47), hercovu partnerku z
Hriešneho tanca.

Podľa oficiálneho vyhlásenia jeho hovorcu choroba nemusí byť smrteľná a
herec sa aj naďalej venuje svojim pracovným povinnostiam. Všetci jeho blízki a
fanúšikovia dúfajú, že nakoniec chorobu porazí a bude žiť.

%d bloggers like this: