Zrkadlenie

Blog o mojom životnom štýle

To sme sa naozaj natoľko od seba vzdialili?

Nechce sa mi to veriť, ale je to asi tak. Od rozdelenia Československa uplynie o pár mesiacov 20 rokov a za toto obdobie sa od seba vzďaľujeme kozmickou rýchlosťou. Českí mladí ľudia nerozumejú slovenčine, nepoznajú našu súčasnú hudobnú scénu, o televíznych a filmových dielach ani nemusím hovoriť, lebo ani veľmi nemajú aké poznať.  Na Slovensku sa české televízne diela pre deti do 12 rokov musia dabovať do slovenčiny, čo je podľa mňa tiež nezmysel.  Z druhej strany Moravy je dosť často počuť, že nostalgicky spomínajú na niekdajšie bratislavské televízne pondelky. Ale občas o tom zapochybujem, že  je to naozaj tak. Odcudzili sme sa vzájomne oveľa viac, ako to bolo za čias spoločného štátu. Lebo ani vtedy to nebola láska bez problémov. Čím ďalej by sme aj vtedy išli od rieky Moravy, tým menej sme si boli vzájomne sympatickí.

Prečo o tom píšem? Preto, že na môj blog chodia aj mnohé české blogerky. No a tieto moje virtuálne priateľky ma niekedy dosť prekvapia svojimi komentármi pod mojimi článkami. Niekedy je to neznalosť nejakého slovenského slova, no naposledy, práve dnes  to bola otázka, kto je Kuly. Jarke, ktorá mi napísala, že nevie, kto to je, som so smiechom odpísala, že dúfam, že Kuly na môj blog nechodí a že sa o jej nevedomosti nedozvie 🙂 V odpovedi som tiež napísala, že osobne tiež súčasnú českú scénu veľmi nepoznám. S nadsázkou môžem priznať,  že  moje znalosti zostali v časoch úspechov Olympicu.

Tak kto je teda Kuly? Mala som ho už aj na mojom blogu. Síce sa tam dostal takou okľukou, ale bol. Vtedy, keď som písala o jojkárskom seriáli Panelák.  Teraz sa teda tejto skupine, ktorá má na Slovensku veľa fanúšikov, no aj veľa odporcov, budem venovať trošku viac.

Desmod, ktorý patrí posledné roky medzi najúspešnejšie slovenské kapely, je na slovenskej hudobnej scéne už viac ako pätnásť  rokov a má na konte veľké množstvo hitov. Wikipédia hovorí  medziiným aj toto:

Desmod je  slovenská rocková skupina, ktorá pôvodne vznikla roku   1996 ako   metalová formácia v  Nitre. Názov skupiny odrážal obľúbené témy metalového žánru, je inšpirovaný menom druhu netopiera   Dezmoda červeného (Desmodus rotundus – pôvod Stredná a Južná Amerika), ktorý sa živí saním krvi cicavcov…” To ale neznamená, že skupina pije krv svojim fanúšikom 🙂 Lídrom skupiny je Mário Kuly Kollár, jednoducho Kuly.

Aby som tento článok neodsúdila svojou dĺžkou na nečítanosť, tak teda prejdem k dielu skupiny Desmod. Že by som začala s pesničkou, ktorá vraj momentálne boduje v českom Rádiu Jih?  Je z albumu Derylov svet a jej názov je Hemeroidy. Priznám sa, túto pieseň som doteraz nepoznala.

Hemeroidy – Desmod

Radšej sa budem venovať hitom doterajšej kariéry Desmodu, ktoré poznám aj ja. Som na tebe závislý, 100 rokov samoty, Niekto ti to povie skôr než ja, Po kvapkách, Aby bolo jasné, Vyrobená pre mňa a ďalšie hity Desmoďákov našli svojich poslucháčov.  Zvukoprázdno je názov piesne, ktorá je určená aj pre nepočujúcich. Jej video vám sem pridám. Všetko ostatné sa o skupine Desmod dozviete z ich webovej stránky

www. desmod.sk

Jeden zo slaďákov Desmodu, ktorý sa mi páči:

V týchto dňoch by mal prísť na trh najnovší album Desmodu Javorový album.

Za inšpiráciu k tomuto dnešnému článku ďakujem Jarke . Dúfam, že teraz si už zapamätá, kto je Kuly 🙂

Reklamy

18 responses to “To sme sa naozaj natoľko od seba vzdialili?

  1. Daniela 24. september 2012 o 19:32

    Včera bola u nás vnučka a priniesla si český detský časopis. Čítala mi z neho a ja som si po chvíli všimla, že český text simultánne prekladá do slovenčiny. A to má len 7r.:-)

  2. Daniela 24. september 2012 o 19:59

    Ja som to už na niektorom blogu možno písala, ale napíšem to znovu. Keď sme boli s ešte malými deťmi na jednej spoločnej dovolenke s našimi českými priateľmi v Čechách, moji synovia mali so sebou nejakú detskú encyklopédiu o prírode. Moja priateľka sa neveriacky na knihu pozerala a spýtala sa ma, prečo čítajú knihu v češtine, že jej by to nikdy ani len nenapadlo, aby kúpila synovi knihu v slovenskom jazyku.

  3. Natty 25. september 2012 o 7:08

    Danielko, myslím, že jako lidé jsme se moc neodcizili. ale je pravda, pokud nepřicházíme denně do styku se slovenským jazykem, tak některá slova určitě neznáme. Co se týče překladu, já třeba tvoje příspěvky čtu ve slovenštině, ale automaticky se mi překládají do češtiny a ani si to neuvědomuji, jediné co vnímá, je i/y, to vždy malinko “přibrzdím”. Co se týče hudební scény, přiznám se, že ani já neznám slovenské skupiny, ale já neznám ani jiné světové, nejsem milovnice moderní hudby a tak neznám…přesto si myslím, že lidé se můžou mít rádi, ať mluví různou řečí, tedy pokud se domluví :-)… Pěkný den.

  4. Jarka 25. september 2012 o 9:36

    Obě ukázky písniček jsou výborné. Zpěvák není žádný hezounek, ale má krásný, velmi přijemný hlas a je mi jasné, že jestli je na Slovensku “slavík” získal své ocenění ne za pěknou tvář, ale za opravdu kvalitní tvorbu.
    S tím odcizením, ale nemůžu souhlasit, pořád beru slvenské lidi, jako své blízké přátele a myslím si, že i po vrcholné linii je naše soužití lepší než kdy kdysi bývalo. Pamatuji se, že se Praze vyčítal její “pragocentrizmus”, zatímco teď, kdy jsou si Bratislava s Prahou na roveň, nic takového naše vztahy neruší. 😉

  5. Katarína Valachová 25. september 2012 o 9:36

    Zvukoprázdno… to som ešte nevidela… veľmi pekný klip.
    Neviem, kto začal robiť takéto pesničky, videla som Hanu Zagorovú, aj Mira Jaroša. Páči sa mi tá myšlienka spístupniť aspoň text piesne aj pre takto hendikepovaných ľudí. Neviem, ale ako vnímajú hudbu…
    Práve včera mi však hrozne začalo vadiť vysielanie Telerána aj pre nepočujúcich… Teda, strašne ma to vykoľajilo, lebo v podstate z mojej obrazovky mi spravili tretinovú… a tak som ani ja napríklad nevedela vyčítať z grafu predpovede, ako sa bude počasie meniť. To už naozaj nemuseli prekladať – popis grafu…
    Myslím si, že v telke by skôr mali mať možnosť takýto ľudia, prepnúť si na titulky, alebo na toho tlmočníka, tak ,aby sme ho my nemuseli sledovať.Len môj muž ,to moje šomranie, bral s humorom skoro čiernym… veď aj ty už horšie počuješ…
    Prepáč, Dani, že som si vybrala z tvojho blogu práve záver… ale je tiež o komunikácii 🙂
    A ešte – to, že sme národ prispôsobivý vidieť aj v počte našich mladých ľudí, študujúcich v Čechách. Ale možno to súvisí aj s kvalitou škôl, nielen s “talentom” rozumieť češtine…
    Tak… a idem si dať na desiatu kedlubnu 😀

  6. Isia 25. september 2012 o 11:53

    Katka, hluchonemí vnímajú hudbu cez vibrácie. Stačí si dať nahlas rádio a jemne sa dotknúť prstami reproduktora. Tie vibrácie je cítiť. Podľa nich aj tancujú.
    “Myslím si, že v telke by skôr mali mať možnosť takýto ľudia, prepnúť si na titulky, alebo na toho tlmočníka, tak ,aby sme ho my nemuseli sledovať.” – ono je to taký prístup, prijímame postihnutých, len nech nás zdravých neobmedzujú. Ale o tom to nie je. Taký zrakovo postihnutý človek napríklad na ten graf nevidí vôbec. Aj keby bol v normálnej veľkosti. Nemôžeme sa my zdraví aspoň trochu prispôsobiť? Veď postihnutí sa nám prispôsobujú neustále. 🙂

  7. Daniela 25. september 2012 o 22:40

    @Natty a Jarka: Odpoviem vám obom naraz. Nie sú to moje vlastné skúsenosti, pretože do Čiech v posledných rokoch nechodím a počas tej jednej návštevy pred rokom a pol som sa s nikým nekontaktovala, ale sú to skúsenosti mojich blízkych a nie ojedinelé. V reštauráciách, v obchodoch sa niektorí Česi tvária, že slovensky nerozumejú. Preto asi aj veľa Slovákov začne po krátkom čase v Čechách hovoriť po česky. Mala som kolegyňu Pražáčku, žije tu v Bratislave už skoro 40 rokov, no slovensky som ju nepočula povedať za ten čas ani slovo a ani sa nikdy nesťažovala, že by jej niekto v obchode povedal, že jej nerozumie. Pred pár dňami som náhodou čítala jeden článok, kde sa písalo o tom, ako český chlapec po návšteve niektorej jaskyne na Slovensku povedal otcovi, že on z toho výkladu, ktorý tam dostali v slovenskom jazyku, nič nerozumel. A je to možno aj preto, že českú mamu by nikdy nenapadlo kúpiť svojmu dieťaťu slovenskú knihu. To je už z mojej vlastnej skúsenosti. Ktorá z vás ste tak niekedy urobili?

  8. Daniela 25. september 2012 o 22:48

    Katka, ty si nevidela film Bohom zabudnuté deti? S hlavnou predstaviteľkou tohto filmu som videla ešte jeden ďalší film, no neviem si spomenúť ako sa volal. Z toho telerána som kúsok videla aj ja, ale nič také, čo píšeš. Čo sa týka štúdia Slovákov na českých školách, je to hlavne “syndróm” čím ďalej na východ, tým viac študentov na českých školách. Mala som to možnosť niekoľko rokov sledovať podľa toho, koľko poplatkov a odkiaľ išlo zo Slovenska na české školy za prijímacie pohovory.

  9. Daniela 25. september 2012 o 22:51

    Asi by som to nenazvala tak, že sa nám postihnutí prispôsobujú, ale je to o tom, že my zdraví im nevytvárame podmienky na kvalitnejšiu existenciu.

  10. Jarka 26. september 2012 o 13:01

    Je pravda, že slovenské knížky nekupuji, ale je taky pravda, že už nekupuji ani ty české, protože jejich ceny jsou tak vysoké, že do knihkupetství zajdu, leda tak před Vánocema. 😦 A s tím porozuměním řeči, máme výhodu my starší. Slyšeli jsme slovenštinu dnes a denně, pro mladou generaci už to může být trochu složitější. Ale opravdu jen trochu, vždyť ty naše jazyky, jsou si tak podobné. 😉

  11. Katka 28. september 2012 o 6:51

    Samozřejmě, že jsem se odcizili neboť jsme “byli odcizeni,” Já ale nepociťuji, že bychom se neměli rádi nebo dokonce nesnášeli se.
    Kulyho jsem taky neznala, jen kuliho:) Myslím, že se u nás nehrají, ale mohli by…
    Balíček zatím nedošel a dnes je svátek, takže odjíždím bez…Alespoň se mám na co těšit při návratu.

  12. Katka 28. september 2012 o 7:28

    To je zajímavé a logické. Nedokážu si ale přdstavit, JAKÝ je zážitek z takto vnímané hudby. Pocity slepcovy si můžeme navodit (viz kavárna potmě od nadačního fondu Světluška), úplně se ohlušit (dočasně) asi nelze…

  13. Katka 28. september 2012 o 8:25

    A vy kupujuete dětem české knížky?

  14. Daniela 28. september 2012 o 8:57

    Škoda, ale že ty s dobrou knihou na dovolenku neodídeš, to mi ja samozrejmé. Takže táto ťa počká. A kto je kuli? 🙂

  15. Daniela 28. september 2012 o 9:05

    Možno aj tie pocity nevidiaceho si my vidiaci dokážeme predstaviť len preto, že my vidíme a vieme si veci aj po zatvorení očí predstaviť.

  16. Daniela 28. september 2012 o 9:08

    Katka, koho sa pýtaš?

  17. Isia 29. september 2012 o 19:32

    Veru, ani ja si to nedokážem úplne predstaviť. Ale dúfam, že si to nikdy nebudem musieť ani ja, ani ľudia okolo mňa zažiť.

  18. Daniela 29. september 2012 o 20:05

    Vidím to rovnako.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: