Zrkadlenie

Blog o mojom životnom štýle

Ide sa do finále

Viackrát som na stránkach tohto, ale i ďalšieho blogu písala, že túto stránku, ktorá sa v tom čase volala windows live spaces Zrkadlenie, som si založila hlavne kvôli tomu, aby som aspoň máličko spropagovala vtedy prvú vychádzajúcu knihu mojej sestry Vždy sa vráť.  Bolo to v novembri 2007. Teraz je august 2012, medzitým jej vyšli ďalšie tri knihy a tá prvá bola preložená aj do češtiny. Práve v tomto období robí sestra dokončovacie práce na štvrtej knihe v poradí. Už je napísaná dlhšie, ale teraz sa finišuje s jej prípravou do tlače.

Jej názov ešte nie je definitívny, ale pravdepodobne sa bude volať Premárnený čas. Bude to ďalší román, ktorý sa zaoberá medziľudskými vzťahmi. Možno vo vás niekoľko ukážok prebudí toľkú zvedavosť, že si budete chcieť prečítať celý román. Preto vám ho  už teraz dávam do pozornosti, aby ste nepremárnili ten pravý čas na jeho kúpu. Ak už bude kniha naozaj na svete, dám vám to určite vedieť.

*****

Akoby sa tým prvým pošmyknutím spustil mechanizmus môjho potláčaného záškodníctva, akoby ma to nabudilo k ďalším a ďalším klamstvám. A keď ma pri tých nasledujúcich ženách pochytil poblúznený ošiaľ zaľúbenosti, podotýkam, vždy priveľmi krátky na to, aby ma to celkom zhltlo, ani som sa tomu veľmi nebránil. Boli aj výčitky svedomia, no túžba poskytovať a prijímať porozumenie v riskantne ukradnutých chvíľach obojstranne utajovaných vzťahov, bola silnejšia. Viem, že som robil jednu chybu za druhou, že lásku som mal hľadať v prvom rade doma, no bolo to ako droga. Lákala ma vidina skutočnej a dlhé roky unikajúcej náklonnosti. Čím viac som sa pripútal k priateľke-milenke, tým viac som sa vzďaľoval od Hany. Už som viac-menej prestal čakať na zázrak a naše znovu nájdenie. No vo svojej hlbokej podstate som chcel iba ju. Bol to začarovaný kruh. Hľadal som lásku a pritom sa mi ponúkala rovno pod nosom.

Dnes mi je to nadovšetko jasné. 

*****

Už som tam nezostával.
Už nehovorili.
Iba hľadali pocit istoty v dotykoch a vytrvale opakovanom telesnom spojení, čoho sú schopní naozaj len veľmi mladí, stereotypom a únavou nezaťažení, zamilovaní elévi.
Mali však pravdu. O mne a o Hane.
Aj o tom poznaní hraníc, no i o chybách.
Naozaj ide o to, aby sa z nich človek naozaj ponaučil, pokiaľ nie je neskoro.
Ako tomu bolo aj v mojom prípade.
Teraz ma mrzí, že som si sám, mučivo vedome vytvoril pochybne iluzórny svet, v ktorom som si hovel, doslova a do písmena ako mucha v lajne, v jeho vykonštruovaných nepravdách, predstavách, mylnom presvedčení, že mi bolo ukrivdené snáď celým nedozerným vesmírom.
Moje zmýšľanie o živote bolo fatálne naivné, nebol som pripravený na nijaké pohromy, ktoré sú však jeho odvekou a nezmazateľnou súčasťou.
V tom utápaní sa vo vlastnej sebaľútosti som zmeškal toľko vecí!
A potom… prekročil som hranice, o ktorých sa zmieňoval Dolfi.
Na niektoré poznatky človek počas svojho krátkeho života jednoducho nedozrie.
Nevyvíja sa tak, ako by sa od neho očakávalo.
Opakuje chyby znovu a znovu.
Áno a potom ľutuje…
Tie deti uvažujú nadmieru rozumne.
A aby som ešte vyjadril svoj názor k Dolfiho príbehu… vskutku otrasné. Bolo mi toho chlapca ľúto.
Rozhodne prežil žalostné detstvo, dospievanie, a i keď sa teraz snaží pôsobiť tvrdo a nad vecou, démon minulosti mu chladne účelovo neprestáva stúpať na päty.
Mňa totiž neoklame.

*****

Viac na stránke JANA CHMELOVÁ

Reklamy

One response to “Ide sa do finále

  1. Pingback: Ide sa do finále II. « Zrkadlenie

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: