Zrkadlenie

Blog o mojom životnom štýle

Devínsky hrad

Zrúcaniny Devínskeho hradu sa vypínajú na skalnom brale, ktoré sa nachádza na sútoku rieky Dunaj a Moravy. Mali sme naň veľmi pekný výhľad zo Sandbergu. Skôr, ako sme sa vybrali na Devín, doplnili sme nielen minuté kalórie, ale aj tekutiny v reštaurácii penziónu, ktorý sa nachádzal dolu v mestskej časti Devínska Nová Ves. Nejdem písať jeho meno, lebo dôvod na robenie reklamy si veľmi nezaslúži.Pod hradom bolo parkovisko poloprázdne, v tej horúčave si ľudia pravdepodobne vyberali iné vyžitie dňa, ako sme to urobili my. Aj my sme mali pôvodne naplánovaný pobyt pri vode, no ranné počasie nás trošku zmiatlo, tak sme zvolili náhradné riešenie. Nakoniec sme prehliadku hradu zvládli aj v tej horúčave. Aj vďaka tomu, že na nádvorí bola studnička s pitnou vodou, ku ktorej sme niekoľkokrát zašli, aby sme uhasili smäd.

Aj keď chodievam na Devín dosť často, pohľad na túto mohutnú stavbu, vlastne dnes už len jej zbytky, ma vždy privádza do úžasu. Výhľady z neho rovnako. Pre sestru a jej partnera to bolo o to vzácnejšie, že na Devíne boli vraj naposledy niekedy v tínedžerskom veku. Pravdepodobne na školských výletoch.  Mňa len mrzí, že najvyššie nádvorie hradu je už niekoľko rokov uzavreté. Vstupu naň bráni tabuľa so zákazom, na ktorej je informácia, že horný hrad je z dôvodu rekonštrukcie uzavretý. Lenže rekonštrukcia sa žiadna už dlho nerobí.

Zdržali sme sa tam asi do štvrtej. To sa už ľudia začali objavovať nielen hore na hrade, ale hlavne pod hradom sa parkovisko celkom zaplnilo. Nás ešte čakal ďalší program. Možno vám ho  niekedy v budúcnosti aj prezradím.

Reklamy

8 responses to “Devínsky hrad

  1. Pižlík 2. augusta 2012 o 18:37

    Ze slovenských hradů jsme navštívili Strečno, Spišský hrad a zříceninu Starý hrad (u Strečna). Zříceniny mě odjaktěživa fascinovaly. Z každé si odnáším domů malý kámen.:)

  2. Daniela 2. augusta 2012 o 20:22

    Moja hanba, ale ani na jednom zo spomínaných hradov som nebola. Išla som len okolo nich a videla som ich z diaľky. Takže mám čo naprávať.

  3. Jarka 3. augusta 2012 o 11:20

    Píšeš, že bylo velké horko a já si představuji, jak se slunce opíralo do skal a trosek a vše bylo rozpálené a začíná na mě sálat teplo i z těch snímků. 😎 Fotky jsou nádherné a určitě výlet stál za to i přes tu trochu nepohodlí z vedra. Na ten váš další program, jsem už teď zvědavá. 😉

  4. Daniela 3. augusta 2012 o 11:41

    Keby si mala profil na facebooku, už by si tušila, o aký program išlo. Ale príde rad aj na blogu 🙂 Dnes už nie je tak horúco, fúka vietor.

  5. Babeta 3. augusta 2012 o 12:14

    To je fajn, že tam měli alespoň tu studničku s pitnou vodou. Na zřícenině Děvína se v té výhni vlastně ani nebylo možné nikam schovat, že.
    Tak to jsi měla zlou noc. Mně někdy vadí, když měsíc v úplňku tak intenzivně svítí do oken, že až usnout nemůžu, ale včera mi to ani moc nevadilo. Zatáhli jsme žaluzie a hotovo.

  6. Daniela 3. augusta 2012 o 16:34

    Nie, to sa veru nedalo. Ale čo už, človek musí niečo vydržať. Vodou sme si zakaždým ovlažili tvár aj ruky. V noci tu bolo tak teplo, že som mala úplne otvorené okno a vonkajšie žalúzie nemám. Mesiac mi svietil rovno do tváre.

  7. VendyW 5. augusta 2012 o 8:46

    Tak jsem ti to tu proběhla co jsem neviděla, fotečky všechny moc pěkné a povídání k nim taky. Musím si to nějak ohlídat a zajít na návštěvu častěji….

  8. Daniela 5. augusta 2012 o 12:18

    Ďakujem, poteším sa aj nabudúce.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: