Zrkadlenie

Blog o mojom životnom štýle

Pamätáte si ešte, aký prívlastok dostal mesiac marec?

Možno vám utkvelo v pamäti ešte zo školských čias, že marec mal prívlastok “Mesiac knihy”. Dnešná mládež to už asi ani nevie, pretože číta veľmi málo. Možno sa v posledných rokoch aj internetu a počítačom ušiel nejaký mesiac v kalendári, zatiaľ som o tom nepočula. Musím skonštatovať, že aj ja sama nehltám knihy tak, ako kedysi. Je to aj tým, že dnes máme viac možností ako tráviť voľný čas.No nielen medzi mladými sa nájdu ľudia, ktorí nepoznajú chvíle napätia nad dobrou knihou. Mala som kolegyňu, ktorá bola odo mňa mladšia asi o pätnásť rokov a tiež patrila k tým, ktorí nikdy v živote žiadnu knihu neprečítali. Zarážajúce na tom je to, že mala maturitu.

Priznám sa, k napísaniu tejto úvahy ma podnietil článok, ktorý som čítala počas tohto víkendu v internetovom vydaní denníka Sme. Tlačenú verziu tohto denníka nekupujem, denne si pár článkov z týchto novín prečítam na internete. Tak to bolo aj včera. Titulok článku znie “Zúfalé ženy píšu zúfalé romány” a autorka v ňom rozoberá pôvodnú slovenskú knižnú tvorbu. Hneď na začiatok článku uverejnila kratučkú ukážku z nejakého románu, ktorá nemohla vôbec nič povedať o celom diele. Ale zato dokázala označiť celé dielo slovom brak.

Autorka článku, okrem toho, že píše pre Sme, je aj autorkou niekoľkých rozhlasových hier. Že ich nepoznám, je v dnešnej dobe normálne. Veď kto dnes počúva rozhlasovú hru? Možno pár dôchodcov a ľudí, ktorí pracujú v nočných smenách na vrátniciach podnikov. Zo svojho okolia nepoznám nikoho, kto by mi v posledných dvadsiatich rokoch rozprával o tom, že si vypočul nejakú rozhlasovú hru. Ale mám veľa známych, ktorí za posledné roky prečítali hromadu kníh. Čudovali by ste sa, boli medzi nimi aj knihy slovenských autoriek. Zúfalých autoriek, ako ich označila pani novinárka.

V tomto kontexte potom pochopím aj to, prečo označila všetkých skoro sto slovenských autoriek za zúfalé. Zúfalou je asi ona alebo tá osoba, ktorá si u nej spomínaný článok objednala. Je fajn, že sa na Slovensku dal priestor aj slovenským autorom. No na druhej strane, je tu bohužiaľ veľa takých ľudí, ktorí budú všetko slovenské označovať za zlé. Dôkazom toho je diskusia pod článkom, kde sa ozvalo množstvo “intelektuálov”, ktorí síce nikdy žiadnu knihu od spomínaných autoriek neprečítali, ale v anonymných komentároch vyjadrujú na ne svoje názory. Napríklad nejaký pán Oggir sa tam vyjadril, že článok ani nedočítal, prišiel iba po zoznam mien, z ktorých ani jedno nepoznal, ale zato svoj diskusný príspevok končí slovami: ” Tak či tak, podľa mňa platí téza, že ukáž mi, čo sa ti páči, čo rád počúvaš, čo rád čítaš a ja pravdepodobne uhádnem, koho budeš voliť”. (Text som upravila, dala som mu interpunkčné znamienka) No čo poviete na takého veštca? Podobne ladených komentárov je tam plno.

V článku je publikovaný aj názor jednej zo slovenských autoriek, ktorá je zároveň aj vydavateľkou. Aj keď som nečítala žiadnu jej knihu, ani žiadnu knihu z jej vydavateľstva, jej slová si dovolím použiť na záver môjho zamyslenia: “Knihu nerobí knihou to, že ju niekto vytlačil, ale to, že si ju ľudia čítajú, rozprávajú o nej, podčiarkujú si celé pasáže a vracajú sa k nej. Len hlupák sa cíti natoľko kompetentný, že dokáže bohorovne rozdeliť knihy na literatúru a to ostatné”.

Takže milé čitateľky, čítajte knihy slovenských autoriek, kupujte ich, požičiavajte si ich v knižniciach. Každý nech číta to, čo ho baví a čo sa mu páči. A pseudointelektuálom odkazujem: Skúste napísať aj vy nejaký román, vydajte ho a uvidíme, kto ho bude čítať.

Reklamy

2 responses to “Pamätáte si ešte, aký prívlastok dostal mesiac marec?

  1. Vendy 6. marca 2012 o 9:54

    Brak a nebrak. Toť otázka…
    Já nejsem vyhraněná a dokážu přečíst hodně žánrů, a červené knihovně se nevyhýbám.Dokonce i v červené knihovně jsem dokázala najít pár výborných románů, které byly sice zábavné, romantické, ale rozhodně nebyly blbé.
    Co je a co není brak, je někdy lehké rozlišit, a někdy těžké. Jméno růže, například, brak není. Ani Egypťan Sinuhet. Ale je třeba brak román TO? Nebo Carrie? Zajímalo by mě, jestli je brak horor – pokud je ten horor skvěle zpracovaný. Je Dracula brak? Brakem bych asi nemohla nazvat Želary nebo Jozovu Hanuli. Ale nevím, jestli do braku patří třeba humoristická knížka od Westlakea – Jak nevyloupit banku.
    Škatulkuji jen málo a spíš orientačně, zavrhuji máloco – ale hlavně si napřed knihu přečtu, abych si vytvořila úsudek.
    (Teď čtu román Bouřlivé vody od Culloughové. A řekla bych, že tohle brak je. Od stejné autorky jsem četla román Ptáci v trní – a to byla nádherná knížka, a brak bych ji rozhodně nenazvala….)
    Fandím všem, kdo se snaží psát, protože mají pocit, že mají co říct. A nemusí to být intelektuální dílo plné hlubokých myšlenek, které nechápe snad ani autor…
    Viděla jsem na internetu několik fan povídek na téma Harry Potter nebo Stmívání. A myslím, že některé z oněch povídek byly moc pěkné, skvěle se četly.
    Nejvíc miluju, když si někdo udělá názor a hodí knihu nebo film do odpadu, a stačí mu k tomu přečtení anotace.

  2. Daniela 6. marca 2012 o 11:32

    Ďakujem za dlhé zamyslenie. Väčšinou majú rýchlo všetko roztriedené ľudia typu všade som bol, všetko videl, všetko viem…. Každý má svoj obľúbený žáner a to nemusí vôbec znamenať, že ten, kto číta romány pre ženy, že si potrebuje v čítaných knihách hľadať náhradu za svoj skutočný život. Od Culloughovej som čítala tiež len Vtáky v tŕní, páčila sa mi. Možno sa ma ten článok v novinách dotkol o to viac, že viem (aj keď nie z vlastnej skúsenosti), koľko to dá úsilia napísať knihu. Myslím si, že väčšina autorov sa snaží dať do svojich kníh maximum, veď v im ide v prvom rade o tom, aby sa knihy kupovali a čítali. Nakoniec aj kniha, ktorá sa mne nepáčila, môže mať mnoho čitateľov, ktorým sa bude páčiť. Nie sme všetci rovnakí, nepáčia sa nám rovnaké veci. Či je to už pri obliekaní alebo aj pri výbere kníh. Ja netvrdím, že všetky romány spomínaných skoro sto spisovateliek sú hodné Pulitzerovej ceny, ja sama som čítala lepšie aj horšie, ale nebudem ich kategoricky odmietať, dávať ich všetko do jedného vreca a tvrdiť, že je to čítanie len pre sliepky.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: