Zrkadlenie

Blog o mojom životnom štýle

Virtuálny svet

Na internete sa pohybujem pomaly desať rokov. Ja viem, nie je to až tak veľa, ale sú ľudia, ktorí sa s týmto médiom zoznámili oveľa neskôr.  Je to svet, kde sa ľudia nachádzajú,  spoznávajú a aj zbližujú.  Počas tohto obdobia som nenadobudla len dobré skúsenosti, no teraz o tých negatívnych písať nechcem, hoci aj tých by bolo aj na román. Chcem písať o tom, ako sa mi rozširuje obzor vedomostí a ako sa spoznávam s ľuďmi z rôznych krajín sveta.

Keďže som si chcela pred rokmi obnoviť vedomosti z nemčiny, vyhľadala som si prostredníctvom googla nejaké portály, na ktorých sa dalo komunikovať v nemeckom jazyku. Na jednom z nich som si dala prezývku, ktorá na prvý pohľad prezrádzala, odkiaľ som. Po krátkom čase sa mi tam ozval Rakúšan, ktorý mi napísal, že pochádza z toho istého mesta ako ja, dokonca z tej istej štvrte môjho mesta, ale že tam žil len do jedného roku svojho života.  Po vojne sa jeho  rodičia aj s jeho starším bratom odsťahovali do Rakúska. Na mieste starej Petržalky, o ňu sa totiž jedná, začalo začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia vyrastať veľké panelové sídlisko. Práve v tom čase sa dotyčný pán aj so svojou manželkou ocitol po prvý raz od vysťahovania na mieste, kde sa narodil. Rodičovský dom, ktorého fotografiu  mali so sebou, v tom čase už nestál. Toto všetko som sa od neho dozvedela a chcel odo mňa, aby som aspoň vypátrala ulicu, na ktorej dom stál. Bohužiaľ, to sa mi nepodarilo. S rodinou tohto pána, dokonca aj s jeho mamkou som sa raz stretla aj naživo. Stará pani už slovensky veľmi nevedela, ale ani sa tomu nečudujem. Za celé to obdobie od vysťahovania slovenský jazyk nepoužívala a to sa jej vek  vtedy blížil k stovke.

Teraz spomeniem ďalšiu milú skúsenosť z posledných dní. Klikala som po rôznych blogoch a objavila som blog, ktorý je venovaný záhrade a kvetom. Také si vždy pozriem rada.  Jeho majiteľka žije niekde v Grécku, ale svoj blog si píše v rumunčine. K jednému z článkov som zanechala komentár. V slovenčine.  Na môj komentár mi tiež odpísala v slovenčine. Vôbec ma to neprekvapilo, veď aj ja odpisujem na anglické komentáre v angličtine, pritom ten jazyk neovládam.  Odpovede píšem pomocou automatického prekladača google. Aj keď viem, že tento prekladá niekedy dobré nezmysly.  Poďakovala som sa jej, že si robí takú námahu a že mi odpovedá po slovensky. A to som jej chcela ešte napísať, že môže spokojne odpovedať vo svojom jazyku, že si to v googli preložím. Len tu  zrazu pod mojím príspevkom  pribudol ďalší. Tiež v slovenčine. Dotyčná dáma sa v ňom obdivuhodne vyjadrila o tom, že majiteľka blogu píše v slovenčine a že je prekvapená, že dokáže v tom jazyku ešte  komunikovať. To ma zaujalo, preto som na ten príspevok zareragovala aj ja. Nakoniec som sa dozvedela, že dáma, ktorá reagovala na našu komunikáciu v slovenskom jazyku, bola mamka majiteľky blogu a že má slovenský pôvod. Tak som sa teda v Grécku stretla s Rumunkou, ktorá má polovičný slovenský pôvod. No nie je to milé?

Tieto dve moje skúsenosti hovoria o tom, že internet naozaj zbližuje svet. No na druhej strane je pozoruhodná aj tá skúsenosť,  že sa mi menej darí nadväzovať kontakty s ľuďmi, ktorí majú  mne podobné záujmy,  zo Slovenska. Čím to asi bude? Žeby tých Slovákov a Sloveniek, ktorí radi fotografujú, bicyklujú,  obľubujú hudbu, či sú radi v prírode, bolo tak málo?

Reklamy

9 responses to “Virtuálny svet

  1. Jarka 19. novembra 2011 o 12:58

    Danielko, už jsi deset let na internetu?! Myslela jsem, jak už dlouho bloguji a že už bych toho mohla nechat a to jsem oslavila posledního července, “teprve” třetí blogové narozeniny. Na zahraniční blogy nechodím. Tvé příběhy se mi moc líbí, všude se nejdou lidé, kteří si porozumí a pro ty, co kdysi žili na Slovensku, musí být takové setkání moc povzbuzující a krásné. 😀

  2. Daniela 19. novembra 2011 o 13:47

    Jarka, to, že som tak dlho na internete ale neznamená, že tak dlho blogujem. Môj prvý článok na tomto blogu Zrkadlenie som napísala v októbri 2007, ale to som vtedy ani netušila, čo je to blog. Bolo to tak, že som mala e-mailové konto na hotmaili a tam ponúkali zriadiť si k tomu kontu windows live space. Tak sa to volalo, kde som začala uverejňovať prvé články. A čo ma k tomu viedlo, si môžeš v prvom článku prečítať – https://tunisanka.wordpress.com/2007/10/
    Predtým som hlavne surfovala po rôznych stránkach a využívala som jednu slovenskú stránku zameranú na chatovanie – azeťácky pokec. To konto tam mi založili synovia a prvé RP, čiže rýchle správy som písala za pomoci synov. Prišiel potom čas, kedy aj oľutovali, že ma zasvätili do tajov internetu 🙂 Vtedy sme sa totiž traja bili o jeden počítač. Cez windows live space som sa zoznámila s viacerými ľuďmi, no len veľmi málo z mojich kontaktov si svoj space pretransformovalo na stránku wordpressu v čase, keď windows live space končil a posunuli nás na wordpress. S niektorými ľuďmi odtiaľ som zostala v kontakte, ale už nie cez blogy. Buď si vymeníme občas mail, alebo správu na facebooku.

  3. Daniela 19. novembra 2011 o 13:57

    Pokračujem, lebo som sa chcela opraviť. Už som aj zabudla, ako sa to správne volalo – tak teda nie space, ale spaces ( tá angličtina mi stále robí problémy). Náhodou som našla na nete, prečo tak málo ľudí pretransformovalo svoje windws live priestory – čo je v preklade spaces – do wordpressu kvôli tomu, že neovládajú angličtinu. A to bol aj môj problém, preto som prešla na blogspot, kde som už tiež mala dlhší čas založené mailové aj blogové konto, no nevedela som s ním zo začiatku pracovať, lebo bolo všetko v angličtine. Až po čase prešli aj tam do slovenčiny. Len pomaličky som sa potom postupne vracala na wordpress a vnárala sa do nového programu.
    http://sk.wordpress.org/2011/02/11/windows-live-spaces-a-prechod-na-wordpress-com/

    Tým, že nemám vo svojom okolí nikoho blízkeho, kto by si viedol blog, musela som prísť na všetko sama a preto mi to všetko trvalo dlhšie.

  4. annapos 19. novembra 2011 o 19:01

    JÁ MÁM DOKONCE POCIT, ŽE I GOOGLE !!!
    Používá málo lidí a proto se nepouštějí do kontaktů se zahraničím, několikrát jsem se pokoušela dát návod k použití, bohužel jsem měla pocit, a bylo mě naznačeno, že ze sebe dělám něco, co nejsem a tak jsem návody přestala dávat, nechtěla jsem nikoho poučovat, jen říci, že rozsah stránek, které mohu číst se rozšíří stokrát a možnosti také. S mnoha lidmi si takto dopisuji mailem, jsou věci které do blogu nedávám a kontakty s různými lidmi v různých částech světa jsou obrovským zdrojem vědomostí pro staršího člověka a úžasnou zábavou. tvůj článek padl u mě na úrodnou půdu.

  5. Daniela 19. novembra 2011 o 20:01

    V mojom počítači je google najviac otváranou stránkou. No čo sa čuduješ, keď mnohí ľudia ani nevedia, že nejaký google existuje a zase sú aj takí, čo ho nepoužívajú preto, lebo ich vraj sleduje!! A to sú dospelí ľudia. Nuž, mnohí z nás trpia nejakým stihomamom 🙂 Ináč, ja obdivujem niektorých starších ľudí, ktorí vo svojej pracovnej praxi počítače vôbec nepoužívali, že si dokážu tvoriť svoj vlastný blog, že vedia pracovať s fotografiami. Ale na druhej strane sú aj takí, ktorí si nevedia skopírovať text a vložiť ho na iné miesto. Netušia, že keď je v texte článku slovo vyznačené inou farbou alebo na hrubo, že majú za tým slovom hľadať odkaz na inú stránku. Pritom, keby viac na google klikali, našli by tam aj takéto informácie. Za seba môžem zodpovedne prehlásiť, že vďaka počítaču a internetu viem oveľa viac, ako keby som tento zázrak vedy nepoužívala.

  6. Hanka 19. novembra 2011 o 20:39

    Danielko, to já jsem přišla internetu na chuť teprve před nějakými pěti nebo šesti roky, předtím mě vůbec nelákal. Začala jsem po netu brouzdat, když jsem hledala inspiraci na cukroví na svatbu mého syna. Před třemi roky, to už jsem byla rok v důchodu, mi syn vytvořil “sladké” stránky a před půldruhým rokem jsem si založila fotoblog a už jsem v tom byla až po uši. Teď si říkám, jak jsem vůbec mohla tak dlouho bez internetu žít! ;-)))
    V zaměstnání jsem měla dva počítače, na kterých jsem pracovala, jeden z nich měl připojení na internet, ale využívala jsem ho jen pracovně.

  7. Daniela 19. novembra 2011 o 21:01

    Hanka a dobre si urobila, že si svoje sladké výtvory dala na webovú stránku a fotografie na blog. Som rada, že som ťa v tom virtuálnom priestore objavila a že môžem prostredníctvom tvojich fotografií spoznávať českú krajinu. Ani som netušila, že ty si jednou z tých osôb, ktoré obdivujem 🙂 Píšeš, že si v tom po uši. Skoro ako ja 🙂 Len mne chýba ešte čosi k tomu. Však ty vieš, čo…

  8. Le fille Ash 20. novembra 2011 o 12:48

    Deset let je již opravdu dlouhá doba… když vzpomenu na své internetové začátky, tak si je velmi živě vybavím, protože to je jen pár let zpět… Ale ano… internet má, jako vše, své klady a zápory. Takových příjemných virtuálních setkání už jsem také pár zažila a musím říci, že díky internetu jsem poznala opravdu mnoho lidí, se kterými si ráda popovídám. Na tohle je ta neuvěřitelně rozlezlá síť opravdu užitečná… 😉

  9. Daniela 20. novembra 2011 o 14:19

    Ale vieš si predstaviť, čo si budeš hovoriť v mojom veku? Že si na internete 40 rokov? Bude vlastne ešte internet existovať? Alebo ho nahradí niečo iné?
    Ďakujem za návštevu aj za komentár 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: