Zrkadlenie

Blog o mojom životnom štýle

Nedeľa na Pajštúne

 

IMG_8707_8_9-Edit

Hoci je zrúcanina hradu Pajštún len pár kilometrov za bránami mesta, ja som sa na jeho návštevu odhodlala prvýkrát až dnes. Podľa pôvodného plánu sme s priateľkou na túru chceli ísť už vo štvrtok minulý týždeň, ale predpoveď počasia nás od tohto zámeru odradila a túru sme preložili na nedeľu. Po dnešnej, o hodinu dlhšej noci, sa ukázal hneď ráno krásny deň. Tak sme náš plán zmenili, nešli sme len my dve mestskou hromadnou dopravou, ale do partie sme zobrali aj môjho staršieho syna. Do Marianky, kde bol začiatok našej dnešnej túry, sme sa nakoniec vybrali autom. Z domu sme vyrazili už o desiatej hodine dopoludnia a pred pol jedenástou sme už boli v centre Marianky. Zvon kostola práve zvolával na nedeľnú bohoslužbu.

Podľa turistickej mapy, ktorú som si vopred doma naštudovala, sme mali ísť po červenej značke. No značenie vôbec nezodpovedalo mojim predstavám. Kúsok za dedinou sme podľa červenej značky mali odbočiť doprava, no my sme išli chodníkom rovno a do Borinky sme sa dostali asi po štyridsiatich minútach neznačeným chodníkom. Z Borinky sme potom ďalej šliapali k zrúcaninám hradu. Posledná etapa túry bola dosť náročná, hlavne pre netrénovanú turistku, akou som ja. Výškové prevýšenie medzi obcou Borinka a Pajštúnom je približne 250 m. Nakoniec som túto asi polhodinovú stúpačku zvládla aj ja a úplne mokrá som vystúpila do priestorov zrúcanín hradu.

Tabuľa tesne pod hradom informovala o histórii hradu. Hrad bol postavený na vápencovom brale vo výške 486 m n.m. a je viditeľný už pri výjazde z Bratislavy. Z hradu je v prípade dobrého počasia vidno Bratislavu na juhu, na juhozápade za rieku Moravou Rakúsko. Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13.stor. funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Prvá zmienka o ňom je z roku 1273 a jeho vznik možno datovať do pol. 13.storočia. Za obdobie svojej existencie bol v správe viacerých panstiev. V druhej polovici 18. storočia hrad vyhorel po udretí bleskom, čiastočne ho opravili a naďalej používali údajne aj ako muničný sklad. Od 1809, keď ho napoleonské vojská (spolu s hradom Devín) nechali vyhodiť do vzduchu, leží v ruinách.

Pred niečo viac ako mesiacom sme boli na zrúcaninách hradu v neďalekom rakúskom Hainburgu. Bohužiaľ, rozdiel, ako sa náš štát a Rakúsko stará o kultúrne historické pamiatky, je značný.

Jedinou čiernou bodkou dnešného dňa bolo to, že som si zabudla doma pamäťovú kartu do fotoaparátu. Zistila som to hneď, ako sme vošli do lesa, no už bolo neskoro. Takže autorom všetkých dnešných fotiek je môj starší syn Peter.

Reklamy

4 responses to “Nedeľa na Pajštúne

  1. Eva 25. októbra 2009 o 22:39

    …no krásny jesenný výlet si vymyslela, syn krásne odfotil a aj počasie vyšlo/ po tých uzimených dňoch!!!/ čo viac chceš? a tvoja pamäťová karta na to nezabudne :-))

  2. ღ Daniela 26. októbra 2009 o 6:41

    Moja pamäťová karta by si už konečne mohla pamätať, že má byť vo fotoaparáte a nie v čítačke kariet. Toto nebolo prvý raz, čo som sa vybrala fotiť bez nej…

  3. Katarína 26. októbra 2009 o 9:00

    :-))To by si ju nemala vyberať z hlavy… :-))Mimochodom, neviem o čom hovoríš… s jednou čítačkou som sa zoznámila nedávno, kvôli bankovým prevodom cez IB… :-))

  4. ღ Daniela 26. októbra 2009 o 9:13

    Neviem, akú čítačku používaš cez IB, ja žiadnu. Poslala som ti súkromnú správu.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: