Zrkadlenie

Blog o mojom životnom štýle

Ako ten čas letí

Včera uplynuli presne dva roky, čo som sem pridala môj prvý blog. Album s fotkami som vytvorila približne o týždeň skôr. Už som to tu raz spomínala, čo bolo dôvodom vytvorenia mojej vlastnej stránky. Pred dvomi rokmi sa blížilo vydanie prvej knižky mojej sestry a chcela som tej knihe urobiť nejaké promo. Tušila som, že toto nebude to pravé miesto, kde tú reklamu umiestnim, ale dnes to vôbec neľutujem. Vďaka mojej stránke som spoznala veľa nových ľudí, s niektorými som vo virtuálnom kontakte stále. Mnohí ďalší mi poslali žiadosť o pridanie medzi svojich priateľov. Tu musím povedať, že nie som zberateľkou kontaktov. V mojom priečinku kontakty nemusí svietiť číslo nad 100, ani nad 50. Ide mi o to, aby som si s dotyčnou, či dotyčným mala čo povedať. Potvrdila som v minulosti žiadosť o priateľstvo aj takým, ktorí mi nikdy viac neposlali ani slovíčko. Ja im tiež nie, pretože ma ničím nezaujali. Nechápem, ako ma chce mať v kontaktoch osoba, ktorá si svoj priestor vyčlenila pracovnej téme a ničím iným sa tu nezaoberá. Na dôvažok, ja s jej pracovnou náplňou nemám vôbec nič spoločné.  Na to, aby si hocikto prečítal, o čom píšem, nemusí byť v mojich kontaktoch. Ja to tak robím tiež.

Takže dva roky práce na tejto stránke ma obohatili o nových známych, ale nielen to. Ja som sa tiež pomaličky vyvíjala a skúšala som, čo všetko tento priestor dá. Naučila som sa vkladať videá, na písanie blogov už dnes používam WL writer, fotografie na stránku pridávam pomocou WL fotogalérie. Jedno ma mrzí, že okrem skupinky ľudí, ktorá sa grupuje z učiteľskej sféry, som tu objavila veľmi málo mojich vrstovníkov, ktorí by si vytvárali svoju stránku len tak – pre potešenie. Škoda. Preto som vďačná aj za tých pár kontaktov …že Janko, Katica (ty by si sa sa mala polepšiť a napísať zase niečo o tvojej cicke), Eva – ktorá okrem svojej školskej stránky pracuje aj na svojej súkromnej a ďalšia Katka, ktorá svoju stránku nevyhradila úplne len svojej bývalej profesii. Škoda tých, s ktorými som kedysi v kontakte bola, ale dnes na svoje stránky asi zanevreli. No a ďalším nezanedbateľným prínosom je, že som tu nadviazala kontakty aj s ľuďmi z iných krajín.

Dúfam, že ma práca na tomto priestore bude ešte dlho baviť a že tu nájdem ešte veľa nových virtuálnych priateľov.

Reklamy

10 responses to “Ako ten čas letí

  1. Daniela 15. októbra 2009 o 18:23

    Ahoj Danka, aj ja som v tomto mesiaci zavŕšila dvojročné pôsobenie na Livku. Patrím ku prvým blogerom z učiteľskej verejnosti. Nuž a prečo práve učitelia? Je to tým, že sa veľmi rozrástla (a to je super) komunita Moderných učiteľov – učiteľov, ktorí učia inovatívne a tvorivo a sú ochotní zdieľať nielen svoje pocity, ale aj svoje materiály s kolegami. Len ja sama som vyškolila niekoľko desiatok a možno už stoviek učiteľov, žiakov a v blogoch sme našli nový nástroj na vzdelávanie.

  2. Eva 15. októbra 2009 o 19:49

    Tak si to pekne a výstižne napísala! Ja to cítim a vidím podobne.Prajem Ti ešte veľa príjemných chvíľ strávených na LIVKU s dobrými známymi… :-))

  3. ღ Daniela 16. októbra 2009 o 6:40

    Ďakujem za vaše príspevky a obom vám želám ešte dlhý čas zotrvania na WL.

  4. Jan 16. októbra 2009 o 16:18

    Želám Ti veľa pekných chvíl,strávených na tejto stránke-aj ja som sa čo to priučil,vďaka a vytrvaj!!!

  5. ღ Daniela 17. októbra 2009 o 7:30

    Ďakujem Janko. Ešte sa vrátim k príspevku Danky Skladanovej. Je fajn, že sa ako učitelia grupujete na WL. Ale niektorí z vás musia pochopiť, že mne obsah stránok venovaných výučbe nič nehovorí. To ako keby som si ja vytvorila stránku, na ktorej budem písať o tom, koľko platobných príkazov som poslala, ako som vystavila faktúru, či ako som dohodla cenu – myslíš, že by to niekoho zaujímalo? Preto sa znovu čudujem, keď aj po napísaní tohto blogu dostávam ďalšie pozvania od tvojich moderných učiteľov. Ešte raz zdôrazňujem, nie som tu preto, aby som zbierala kontakty, ale aby mi stránky tých mojich kontaktov mali aj čo povedať. Keď sa totiž niektorým pozriem do profilov a vidím, aké množstvo kontaktov tam majú, neverím, že si s tými ľuďmi aspoň raz za rok vymenia nejaké slovo. O čom to potom je?

  6. Daniela 17. októbra 2009 o 17:09

    Ahoj Dani, máš úplnú pravdu. Pre Teba to nie je zaujímavé a Tvoja práca je veľmi odlišná od učiteľského povolania. Aj medzi nami blogujúcimi učiteľmi je veľa takých, ktorí si na nejakom školení urobili blog, pridali si množstvo kolegov a tým to skončilo. Ale omnoho viac nás je takých, ktorí si vymieňame postrehy z hodín, študijné materiály pre žiakov, pomocou blogov komunikujeme so žiakmi a nielen to, my sa aj osobne stretávame a to dosť pravidelne. 🙂

  7. Jan 18. októbra 2009 o 14:58

    Aj ja si myslím,že tieto verejné stránky sú na prezentovanie názorov,pohľadov na veci verejné a práve prebiehajúce,na stretnutia a hodnotenia kníh,filmov,videí a fotografií,sledovanie, napredovania v spoločných hobby a diskusie o koníčkoch.Vyhradené skupinky "odborníkov",ktorí žijú iba svojím povolaním(nechcem nikoho urážať-tobôž učiteľov-sortu tak zanietenú,že-česť výnimkám-sa o inom pri spoločných stretnutiach ani rozprávať nevedia),by si mali zvať medzi priateľov ozaj iba tých,s ktorími prehodia slovo a pozrú sa na stránky aspoň raz do týždňa-inak kontakt stráca zmyseľ a význam. Na osobné kontakty sú maily a web školy.

  8. ღ Daniela 18. októbra 2009 o 16:44

    Nooo Janko, viem veľmi dobre, prečo si sa tak o učiteľoch vyjadril 🙂 Počkaj, budeš mať doma zle. Ja sa nechcem k ich verejnému prezentovaniu práce vyjadrovať, pretože som bola od mala obklopená učiteľmi – rodičmi, strýkom, sesternicou, tetou, atď… S tvojím názorom súhlasím.

  9. Katarína 19. októbra 2009 o 8:17

    Ja som sa k blogovaniu dostala vďaka Danke Skladanovej a veľmi som sa tešila a teším sa, každému komentáru, každému novému priateľovi. Ale, Dani, máš úplnú pravdu, že mnohí si ma pridali tak, že boli na školení a z niektorej stránky školiteľa si jednoducho prekopírovali všetkých priateľov. 😦 To sa mi tiež nepáči. O čo väčšiu radosť som mala z toho, keď mi niekto poslal správu so žiadosťou o priateľstvo, že sa mu moja stránka páči, alebo že ho zaujalo moje "odkrývanie duše" :-)Ty si sa naučila veľmi veľa praktických vecí, ktoré využívaš vo svojom priestore. Preto je taký zaujímavý. Rada sa sem vraciam. Máš pravdu aj v tom, že mnohí majú svoje stránky umŕtvené… škoda. A ešte ťa obdivujem, že máš aj priateľov zo zahraničia a komunikuješ s nimi. Ja si ich blogy žiaľ neviem prečítať..No, keby som mala véééľa chuti a času, tak so slovníkmi by to možno išlo… :-))Práve v tomto období som dočítala román od tvojej sestry " Vždy sa vráť" a chcela som ti o tom napísať… Dostala som sa ku knihe vďaka tebe, keď som si vyberala nejakú knihu, spomenula som si na tvoj blog… Neľutujem a idem si kúpiť aj ďaľšiu… :-)) Takže, Dani, píš o všetkom, čo ťa osloví a obohacuj nás aj o svoj pohľad na svet, prostredníctvom tvojich fotografií ! :-)) Som rada, že si ! 🙂

  10. ღ Daniela 19. októbra 2009 o 8:59

    Katka ďakujem. Som rada, že aj vďaka tejto stránke si sestrine knihy našli svoje čitateľky. Takže vytvorenie tejto stránky pred dvomi rokmi nebolo zbytočné. Nemyslela som, že tu rozprúdim takú veľkú diskusiu. Na tému priatelia na WL som mala raz napísaný samostatný blog, no pri mojom nekvalitnom internetovom príjme mi tesne po dopísaní vypadol internet a celý blog mi zmizol. Vtedy som bola sklamaná aj nahnevaná, takže som si povedala, že to tak asi malo byť a druhýkrát som blog písať nešla. Preto som to len okrajovo spomenula v tomto spomienkovom.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: