Zrkadlenie

Blog o mojom životnom štýle

O čom sa mi snívalo v lietadle

mobilne cyprus 004x Dnes ráno. Bolo presne 5,45 hodín cyperského času, keď naše lietadlo spoločnosti SkyEurope po dvojhodinovom meškaní opustilo letiskovú dráhu a vznieslo sa do vzduchu. Za nami zostalo krásne more sfarbené vychádzajúcim slnkom do zlato-oranžova a pod nami sa stále zmenšovali cyperské mestá a dediny. Počas dvojhodinového letu do Viedne som niekoľkokrát  plytko zadriemala a pred očami sa mi odvíjal môj 10-dňový pobyt na  tomto ostrove slnka.

Videla som, ako som sa v  piatok 19. júna. v podvečerných hodinách  v dostatočnom predstihu autobusom odviezla na viedenské letisko a tam som trpezlivo do 23. hodiny čakala na prílet nášho lietadla. Už cestou do Viedne z hrozivo tmavej oblohy neveštilo nič dobré. Asi  o deviatej začal prudký lejak a ten trval dosť dlho na to, aby z letiskovej plochy zostalo jedno jazero. Po vystúpení z letiskového autobusu nám nezostalo nič iné, len pekne vkročiť do vody a rozbehnúť sa v tom lejaku do lietadla. Ten kúsok stačil na to, aby som mala úplne  premočené topánky. V klimatizovanom lietadle ma celou cestou oziabali nohy a nevedela som sa dočkať, kedy vystúpim na letisku v Larnake. Tam nás  aj napriek pokročilej nočnej hodine ovial horúci vzduch a moje zamrznuté nohy sa mohli konečne zohriať. Z letiska ma odviezol sesternicin zať, ktorý bol aj so svojou mladou manželkou – dcérou mojej sesternice – mojim hostiteľom. Bola som zvedavá na ich nové bývanie, kam sa presťahovali len niekoľko týždňov pred mojím príchodom. Obhliadka domu sa konala hneď po zobudení, pretože som si chvíľu pospala po nočnom lete. Aj napriek tomu, že bola sobota,  môj hostiteľ bol v práci a neskoré voľné popoludnie využili s manželkou na nákupy v neďalekej Nikózii. Na takéto aktivity im počas pracovného týždňa nezostáva vôbec čas. Nás zaviezli na pláž neďaleko letiska a vyzdvihli nás až v podvečer, keď sa vrátili z nákupov. V nedeľu sme mali spoločný program – vyviezli  nás na pláž v mestečku Agia Nappa a po slnení a kúpaní splnili moje želanie, aby som ešte raz videla miesto, kde som už bola pred dvomi rokmi a kde sa mi veľmi páčilo. More bolo teraz búrlivejšie, ako keď som tam bola prvý raz. Večer sme vyskúšali  nový gril. Keďže sme  nemali nič pripravené, grilovali sme zeleninu…

Prebrala som sa a pozrela som sa okienkom von z lietadla. Pod nami boli skalnaté hory, na niektorých útesoch bol ešte sneh. Vôbec som netušila, nad akou krajinou letíme. Dobré zvyky  niektorých pilotov je vídať čoraz menej. Kedysi dávnejšie som letela aj s takými pilotmi, ktorí priebežne počas letu upozorňovali cestujúcich, kde sa práve nachádzame. Pomaly sme vošli do mrakov a ja som sa znovu ponorila do snívania….

Počas týždňa sme vyskúšali dve pláže v meste Larnaka. Boli sme odhodlané, že k moru budeme chodiť mestskou hromadnou dopravou, no naše pondelkové čakanie na zastávke autobusu bolo zbytočné. Neprišiel. Tak sme znovu museli  poprosiť domáceho, aby nás na pláž zaviezol autom. V utorok bolo naše čakanie odmenené príchodom autobusu. Jeden deň v týždni sme si urobili oddychový. Vlastne oddychový pre našu pokožku. Potrebovala pokoj  od horúcich slnečných lúčov.  Ja som si v ten deň vyšla do okolia a pofotila som si zaujímavé stromy, kvety a stavby. Keď je vám niekde dobre, čas letí veľmi rýchlo. Aj mne tak letel a bol tu znovu  víkend.  V sobotu sme navštívili ďalšiu pláž za mestom Limassol a pri návrate domov sme si pozreli aj nové nákupné centrum v Limassole. Zvyky ľudí sú tam podobné ako aj u nás. Nákupné centrum sa hmýrilo množstvom ľudí, deti sa korčuľovali na umelej ľadovej ploche. Mňa najviac zaujalo to, že Cyperčania tam boli bielokožci. Nevidela som na nich vôbec stopy po slnečných lúčoch. Keďže chôdza po vlastných tam nie je vôbec športová disciplína, aj celkom chápem, že sa nemajú kde opáliť. Z domu do auta, z auta zase do domu. Na mnohých miestach pre peších nepamätajú ani pri výstavbe chodníkov…

…precitám sa z ďalšieho snívania práve vo chvíli, keď som si pochutnávala na sladkom šťavnatom melóne. Toho som sa nezriekla ani jeden deň.  Z a okienkom lietadla sa stratilo slnko, prelietavali sme cez husté tmavé mraky. Ja som si v duchu predstavila posledný deň môjho pobytu. Strávila som ho celý na mestskej pláži v Larnake, uvedomujúc si, že ten super pocit tak skoro zase nezažijem. Nakoniec sa aj pilot umúdril a oznámil nám, kade sme leteli. Keďže hovoril anglicky a nebolo ho dobre počuť, jeho trasu som si zapamätala takto: Cyprus, Turecko, Rusko, Bulharsko, Srbsko, Maďarsko. V tej chvíli bolo pred nami ešte Rakúsko, okolo lietadla začali rednúť  husté tmavé mraky, ako stužka sa pod nami vinul rozvodnený Dunaj, v diaľke sa objavili vrtule veterných elektrární. A to bol znak, že sme skoro doma. Vo Viedni som v priebehu 10 minút stihla sedieť v lietadle a zároveň aj v autobuse, ktorý smeroval do Bratislavy.

Reklamy

6 responses to “O čom sa mi snívalo v lietadle

  1. Katarína 30. júna 2009 o 18:20

    Dani, určite si si dobre oddýchla a načerpala slniečka… Tu je počasie takéto, ako ho zažívaš, počas celého tvojho slnečného pobytu…To, s tými mokrými topánkami bolo teda haluzové… 🙂 Dúfam, že bude aj tu konečne pekné leto… toho dažďa už stačilo!

  2. Eva 30. júna 2009 o 21:08

    No krásne! Škoda, že je Cyprus ďaleko! Tie pláže by som privítala,a nielen ja, aj u náááás! Aj keď v Blave vraj už takú máte! A nohy treba mať v suchu.Podobne som dopadla na jednej túre a odvtedy nosím náhradné ponožky! =:-o

  3. ღ Daniela 1. júla 2009 o 5:10

    Na cestu späť som si do kabelky dala aj ponožky, hoci v žiadnom prípade nehrozilo, že budem utekať vo vode skoro po členky do lietadla. Zišli sa pri čakaní dve hodiny omeškaného lietadla na poriadne klimatizovanom letisku. S tou klimatizáciou to niektorí dosť preháňajú… Peknú pláž máme aj tu v BA, hoci neviem, ako dopadla pri nedávnom zdvihnutí hladiny Dunaja. Pôjdem sa pozrieť a podám správu.

  4. Kati 2. júla 2009 o 14:29

    júúúú to si mala krásnu dovolenku, Cyprus ma vždy priťahoval a čo fotky, už sú/ešte som sa nepozrela ďalej len na tento príspevok/ ……… ?

  5. Katka 14. júna 2013 o 6:58

    Máš pravdu s tím, že když si nepíšeme poznámky a první dny si říkáme, to přece nemůžuzapomenout, koncem týdne je v klavě klubko pocitů a horko těžko dáváme dohromady, Co bylo KDY a KDE :)) I když o pocity jde víc než o fakta, přece jen nás to potom mrzí….a příště to obvykle uděláme stejně.

  6. Daniela 14. júna 2013 o 9:59

    Len aby som ešte nejaké příšte mala…. Skôr to vyzerá, že nie ako áno 😦

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: