Zrkadlenie

Blog o mojom životnom štýle

Alžbeta Uhorská

Od roku 2001  stojí v záhrade  Bratislavského hradu krásna socha Alžbety  Uhorskej – Durínskej, autorom ktorej je taliansky sochár Norbert Sadei.

Alžbeta  bola dcérou Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy, pochádzajúcej z Bavorska.  Narodila sa v roku 1207 a časť svojho detstva prežila na bratislavskom hrade. Ako štvorročnú ju poslali na hrad Wartburg. Z politických dôvodov ju ako dieťa zasnúbili zemskému grófovi Ľudovítovi IV. z Durínska, v roku 1221 sa za neho ako 14-ročná vydala. Mali šťastné 6-ročné manželstvo, narodili sa im tri deti. Od útlej mladosti pomáhala ľuďom v núdzi. Po smrti manžela, manželovi príbuzní jej zobrali deti, odmietli uznať jej dedičské práva a vypovedali ju z Wartburgu. Stala sa žobráčkou, ujala sa jej abatiša a biskup z príbuzenstva, ako aj kazateľ z Marburgu, ktorý jej vymohol časť majetku a peniaze z dedičského podielu. Venovala všetko na vybudovanie nemocnice v Marburgu (Hesensko), kde potom sama slúžila chorým. Zomrela ako 24-ročná. Alžbetu vyhlásil za svätú pápež Gregor IX. už štyri roky po jej smrti.Rehoľa svätej Alžbety ju uctieva ako svoju patrónku. Sv. Alžbete je zasvätený jeden z najkrajších kostolov v Bratislave tzv. Modrý kostolík.

 

Reklamy

5 responses to “Alžbeta Uhorská

  1. Jan 14. novembra 2008 o 8:52

    Pekný a zaujímavý článok- bohužiaľ sa potvrdzuje staré známe "za dobrotu na žebrotu"- platilo aj vtedy, mohla už v tej dobe spraviť veľa dobrého. Tým nechcem povedať, že treba byť na každého ako pes, niekde sa oplatí držať " s poctivosťou ďaľej zájdeš". Smola je, že naši volení sa skôr riadia tým prvým a k tomu si pridali aj " kto nekradne, okrádá seba" a všeci sú si rovní, iba my sme rovnejší".

  2. Kati 15. novembra 2008 o 12:15

    No svätá Alžbeta bola osoba hodne mystická,úplne oddaná viere. Na jednej strane pomáhala tým čo to potrebujú,na druhej strane ničila svoj vlastný život. Ani nečudo ,že zomrela taká mladá,veď už pred sobášom /ako aj počas celého krátkeho života/sa bičovala,nosila mučednícky opasok,postila sa ,nespala,nejedla poriadne.Buďme objektívni,keby taký niekto v našej rodine existoval a ešte aj mal deti,nesnažili by sme sa ho priviesť k rozumu,hoci aj tvrdými opatreniami?
    Danielka,Alžbeta sa nestala žobráčkou,ona odmietala pomoc ostatných,živila sa tkaním a šperkami,ktoré si odniesla/opustila Wartburg dobrovoľne…./,odniesla si aj deti,ktoré nakoniec aj tak opustila ,aby vstúpila do kláštora. Nie nesúdim ju,len si myslím,že Alžbeta sa nikdy nemala vydať, to ju ničilo……ale je jednoduché byť múdrou po rokoch,dokonca stovkách rokoch……

  3. Kati 15. novembra 2008 o 17:33

    Hm,ešte dodatok k predchádzajúcemu,Alžbeta naozaj veľa urobila pre tých čo potrebovali pomoc, trýznenie tela bolo v tom čase vysoko cenené cirkvou a najmä u ženy, nezabúdajme žila v období križiackých výprav……ona svoju lásku k Bohu nevedela ináč  ukázať.
    Danielka,poznáš ten príbeh: Žena niesla v košíku chlieb a potraviny pre chudobných,ale jej rodina jej to zakazovala. Raz ju tak stretol manžel a spýtal sa čo nesie. Žena vedela,že nesmie povedať pravdu ,tak mu odvetila ,že ruže. No to sa ešte uvidí a ak klameš potrestám ťa. Ale keď otvoril košík tak tam naozaj našiel ruže…./hm,bolo to o nej,aj keď Ľudovít ju podporoval v dobročinnosti kým nezomrel/

  4. Pingback: 2010 in review « Zrkadlenie

  5. Pingback: Storočnica Modrého kostolíka | FAREBNÝ SVET

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: