Zrkadlenie

Blog o mojom životnom štýle

Na zamyslenie…

  Dnes som nasla v mojej e-mailovej schránke toto zaujímavé a bohužiaľ veľmi pravdivé zamyslenie:

  georg_lila

  

Keď som včera vystupoval z vlaku, predo mnou  šla pomalým tempom stará babka. Ponáhal som sa a  nevedel som ju predbehnúť. Vytáčala ma do nepríčetna.  Vtedy som sa zarazil a povedal som si: "Kam sa ja vlastne ponáhľam?" Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, že som sa v duchu nahneval  na babku, ktorá nemôže za svoju rýchlosť.

Celý život  pracovala aby sa aj moja generácia mala dobre, možno veľa vytrpela. Ale všetko trpezlivo zniesla. A ja som  netrpezlivý a malicherný.A to všetko len preto, aby som bol o 10 minút skôr na internáte.Tých pár minút aj tak premrhám na internete  alebo pri telke.

Alibisticky to zhodím na dobu v ktorej žijeme. Všetci sa hrozne ponáhľame. A večer zistíme, že sme  zase toho veľa nestihli. Frustrovaní si ľahneme a zaspíme spánkom nepokojných.Popri známych  frázach "Ako sa máš?, Ako žiješ?…" sa nám do slovnej zásoby vtesnalo "Strašne sa ponáhľam, nemám čas!". Tak máme veľa práce…

Cez sms si  vyznávame lásku, komunikujeme caz chat a face to face si nemáme čo povedať. Trápia nás účty, kariéra. A popri tom už  neostáva čas nazvyš. V schránkach sa nám hromadia maily, lebo "nemáme čas odpísať", na polici sa kopia knihy, lebo "nemáme čas čítať", nevieme ako  vonia príroda, lebo "nemáme čas k nej pričuchnúť".

Takto a podobne si zaneprázdnenosť racionalizujem aj ja. Ale dokedy to vydržíme? Stále chceme viac stihnúť a darí sa nám menej. Možno venujeme  priveľa času veciam, ktoré si ho nezaslúžia. Žijeme hrozne rýchlo, máme skoro všetko a  napriek tomu sa kopia nešťastní ľudia. Náš život je nekvalitný. Priemerná dĺžka života sa pomaly predlžuje, no jeho  kvalitatívna zložka je čím ďalej tým  viac nevýrazná. Nevieme sa zastaviť a uvedomiť si hodnotu vecí. Robíme veľa fotografií, ale už si ich ani  neprezeráme. Napálime ich na CD a tým to skončilo. Počítače máme plné mp3-jek, ale nemáme prehľad čo je to vlastne za hudbu. Množstvo televíznych kanálov, ktoré dávajú naraz veci, ktoré chceme vidieť a hneváme sa, že to nestíhame. Namiesto zábavy stres. Stále si kontrolujeme mobil, či nám niekto nevolal. Vypnúť mobil? Veď môžeme zmeškať dôležitý hovor!  Prestávame si vážiť krásne  veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť.

Môj dedko má 83 rokov. V živote nebol v zahraničí, nemá mobil, pozerá len dva televízne kanály a  počúva jednu stanicu na svojom starom tranzistore. A  napriek tomu  mi minule povedal, že prežil krásny život. Má  množstvo spomienok, ktoré mu vyvolávajú úsmev na tvári.Vie sa tešiť z pekného dňa, z vône dreva, s ktorym cely život pracoval, zo svojich vnúčat, na ktoré je pyšný. Žil ťažký život ale vážil si ho. To my dnes  nevieme. A tak máme infarkty už v  päťdesiatke, kopu rakoviny a depresií. 

A možno by stačilo spomaliť. Tvrdenie, že sa to nedá, neobstojí. Sú ľudia, ktorí to dokážu. Zamyslime sa, koľko času  venujeme nepodstatným veciam. Skúsme si vypnúť mobil. Porozprávať sa a niečo si prečítať. Snáď som si  uvedomil môj rýchly život včas nato, aby som spomalil.

Kamarát má chalupu v Henclovej. Je to malá banícka dedinka obkolesená horami. Nie je tam signál na mobil, v  telke jeden kanál (žiadna dilema a pozriete si aj to, čo by ste nikdy doma nepozerali a začne sa vám to páčiť), obchod otvorený len v utorok a štvrtok a  jedna krčma s rozmermi 5×5 m. Id eálne  miesto na spomalenie. Asi tam zabehnem, aby som sa zbytočne nehneval na starých pomalých ľudí, ktorí si vážia zvyšok života a zbytočne sa neponáhľajú  za smrťou tak ako my.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: